Charakteristika: Brečtan popínavý ´GLACIER´ je popínavá rastlina s trojuholníkovými zelenými listami a krémovým až bielym okrajom.
Z farby listov tohto kultivaru vychádza aj jeho názov - listy vyzerajú, akoby boli pokryté ľadom.
Listy rastú veľmi husto na stonkách, ktoré postupne drevnatejú.
Je stálozelený a mrazuvzdorný do -29 °C.
Pestovanie: Brečtan je nenáročná rastlina odolná voči extrémnym podmienkam.
Vysádza sa okolo budov, stĺpov, múrov a je tolerantný voči znečistenému ovzdušiu.
Vyhovuje mu slnečné stanovisko alebo polotieň, aby dobre vyniklo sfarbenie listov.
Na stromoch nepôsobí ako parazit, stromy zaťažuje len svojou váhou.
Je jedovatý.
Brečtan môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy. Prichytáva sa pomocou špeciálnych „lepivých korienkov“, ktoré vyrastajú vo veľkom počte na jeho stonkách. Z dlhých a tenkých stoniek vyrastajú striedavé listy, ktoré bývajú na pníčkoch srdcovité, trojlaločné až päťpočetné, na plodných konárikoch vajcovité až podlhovasto vajcovité. Výhonky brečtanu sa delia na sterilné a rodivé. Odlišujú sa od seba listami a tiež tým, že na konci rodivých výhonkov sa vytvárajú žltozelené okolíky kvetov.
Schopnosť zakvitnúť majú iba jedince, ktoré majú dostatok svetla a až od sedemdesiateho roku svojho života.
Brečtan sa dožíva aj päťsto rokov, podľa niektorých autorov až tisíc.
Starí jedinci môžu mať kmeň s priemerom až 1 meter (len v teplejších krajinách), dĺžka liany (aj na Slovensku) môže byť až 20 metrov.
Modročierne guľovité bobule dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Brečtanové plody sú v zime hlavnou potravou pre holuby a drozdy, listy zase cennou zelenou potravou pre divé i domáce bylinožravce.
U nás sa ľudia priotrávia bobuľkami brečtana len veľmi zriedkavo, skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na chĺpky (trichómy) mladých výhonkov alebo na čerstvé mladé listy (Kresánek a Krejča, 1982).
